Už počas Veľkej Moravy boli na hradnom brale hliadky. Prvé opevnenia, ktoré sa samé pýtali, keďže hradné bralo pôvodne len ako vápencová skala vyčnievajúca z rovnej zeme, ponúkala výborné strategické možnosti, výhľad a hlavne prirodzenú obranu z najmä západnej strany. Prvá zmienka o hrade samotnom, ešte pod názvom Castrum Blundix pochádza z roku 1208. Pomenovanie Blundix (Bludisko) pritom hrad získal zrejme pre komplikované usporiadanie budov a prechodov medzi nimi. Podhradie sa pritom už dávno volalo Beckov a postupom času aj Bludiště, teda hrad Castrum Blundix získal pomenovanie podhradia – Beckov.

Hrad postavili zrejme v polovici 13. storočia a jeho poloha mala brániť severozápadné hranice Uhorska pred vpádom nepriateľov. Svoj význam hrad potvrdil aj pri vpáde Tatárov, ktorí mu vôbec neublížili (rok 1241). Pán z neďalekého Trenčianskeho hradu Matúš Čák získal hrad pod seba v roku 1296. Venoval mu obzvlášť pozornosť, spevnil múry a vytvoril z neho svoje prechodné sídlo. Po Čákovej smrti sa opäť stal hrad majetkom uhorského kráľa tak, ako bol predtým.

Významný je rok 1388 keď uhorský kráľ Žigmund Luxemburský daroval poľskému šľachticovi a poradcovi Stiborovi zo Stiboríc celý hrad a ten ho dal prestavať na honosné gotické sídlo. Vybudoval nové objekty ako aj kaplnku s bohatou výzdobou. Po jeho smrti hrad zdedil syn Stibor II. a po ňom jeho dcéra Katarína, ktorej však hrad uhorská rada vzala a nahradila peniazmi štvrtiny hodnoty hradu. Kráľ Žigmund v roku 1437 stihol opäť celý hrad darovať za verné služby rytierovi Pavlovi Bánfimu, budúcemu manželovi „odstrčenej“ Kataríny. V roku 1526 po porážke Turkami v bitke pri Moháči sa začalo s prestavbou v renesančnom štýle a pribudla aj delová bašta. Podhradie hradu získalo pevné hrady obklopujúce celé mesto a vodnú priekopu, ktorá pomohla mesto ochrániť pred vpádom Turkov. V roku 1594 pri jednej z bitiek s Turkami zahynul posledný Bánfi, Ján Bánfi. V roku 1599 mestečko chceli vyrabovať Tatári, čo sa im vďaka stále fungujúcim pevným opevneniam nepodarilo. Dediči hradu a ich neschopnosť sa dohodnúť, ostatne ako v histórií a súčasnosti často, mali za následok úpadok hradu. V roku 1729 nastal výrazný zlom v histórií hradu. Požiar zničil všetko zariadenie a plameňom padli za obeť strechy aj s interiérom. Takto otvorený hrad už nikto neobnovil a zostal napospas pôsobeniu počasia a času