Lokalita obce bola osídlená už v praveku. Svedčí o
tom niekoľko dôkazov zo staršej doby kamennej. Našli
sa tu aj kosti mamuta a pazúrikové nástroje, ktoré
objavili v roku 1984, len dokázali osídlenie lovcami.
V mladšej dobe železnej sa tu usídlili Kelti. V
Beckove na Ráte sa z doby Rímskej zachovali zvyšky
sídliska, zásobných jám a rôznych nástrojov. V roku
1817 sa tu našiel zlatý náramok zo 4. storočia,
ktorý v súčasnosti je vo Viedenskom múzeu. Zachovali
sa tu aj pozostatky raného stredoveku v časti Sady.
Šlo o pražský typ keramiky a niekoľko zvyškov
stavieb. Už z čias Keltov si však museli ľudia
všimnúť strategickú výhodu vápencového brala a tak
nepochybne na jeho vrchole neustále stáli nejaké
hradby, ktoré sa mohli priebežne prestavovať a
modernizovať.

Archeologický výskum súčasného hradu nám napovedal,
že lokalita prekvitala aj za čias Veľkej Moravy. V
13. storočí však vybudovali kamenný hrad, ktorému
padli za obeť všetky predošlé stavby, opevnenia na
hrade a prípadné iné stavby. V súčasnom podhradí sa
objavili prvá osada až niekde okolo 10. storočia.
Beckov bol jedným z prvých stredovekých miest v
historickom regióne Považie, kam vtedy patrilo.
Najstaršia zmienka o obci pochádza z roku 940. V
obci tiež fungovala teheľna a počas 19. storočia tu
naraz fungovalo až 5 páleníc.
Slávni rodáci z Beckova
Jozef Miloslav Hurban (1817 - 1888) – novinár,
buditeľ, prvý predseda Slovenskej národnej rady
Dionýz Štúr (1827 - 1893) – geológ a paleontológ
Ladislav Medňanský (1852 - 1919) – maliar |